Dobrý deň, tu je broker!

        Telefonát z dnešného rána je práve jedným z tých, akými telefonisti lovia svoje obete medzi podnikateľmi, živnostníkmi a takými, u ktorých predpokladajú kapitál. Ich cieľom je zaujať, presvedčiť, akí sú úspešní a stavať sa do pozície tých, ktorí majú tie najlepšie a najúžasnejšie informácie. Realita je však o tom, že si potrebujú nechať na svoj účet previesť cudzie peniaze a obchodovať s nimi. Klient síce môže rozhodnúť o tom, do ktorého obchodu by následne vstúpil a investoval, no brokerovi za to prináležia manipulačné poplatky a z nich žije. Ako to funguje, podrobnejšie vysvetlím v inom príspevku. V tejto chvíli, kým mám ešte celý obsah toho dnešného  telefonátu v hlave, by som ho rád prerozprával.

Bolo skoré dopoludnie a keďže som typ „sova“, trvá mi trochu dlhšie, kým sa ráno preberiem a v takej chvíli sa ťažšie premýšľa. Preto som aj ja urobil niekoľko chýb.  Na zvoniacom telefóne sa objavilo číslo zo zahraničnou predvoľbou. Už to naznačovalo niečo komplikované.

Broker: „Dobrý deň, tu je T....... a som broker spoločnosti X......, volám vám kvôli zaujímavej obchodnej príležitosti“.

Takýto ľudia si zväčša urobia databázu kontaktov, kde si poznačia meno, číslo, mailový kontakt, prípadne názov spoločnosti, ktorú by potenciálny klient mal vlastniť, alebo v nej pracovať na vyššej pozícii. Ak však názov firmy nenapovedá priamo o predmete činnosti, často nevedia, čím sa to vlastne zaoberáte.  Preto som mohol pokračovať napríklad otázkou: „Prečo chcete obchodovať práve so mnou?“. Keďže som ešte nebol celkom prebratý po ráne, reagoval som nie najvhodnejšie:

Ja: „Myslím si, že nemám potrebu s vami obchodovať“

Broker tradičná odpoveď, ktorú má nacvičenú v prípade podobných argumentácií: „Ale veď ešte neviete o čo sa jedná. Máte už skúsenosti s obchodovaním na burze?“.

JA: „Áno, mám a preto vravím, že strácate čas a energiu“.  Je jasné, že broker sa nesmie vzdať. Aj keď odmietam, ale ešte stále komunikujem. Mnoho iných jeho potenciálnych obetí, už v tejto fáze zloží telefón.

Broker: „A poviete mi prečo?“

JA: „Pretože si riešim vlastné obchody, také, ktoré si viem sám riadiť, rozhodovať o nich a ovplyvňovať ich.“ To bola možno ďalšia chyba z mojej strany, pretože aj na takýto argument je cvičený.

Broker: „To je predsa v poriadku, aj u nás si predsa môžete obchodovať sám a rozhodnúť sa, do akého obchodu budete investovať, určiť si mieru rizika, predpoklad zisku“

Ja: „Výborne, to znamená, že nepotrebujem k tomu vás, ako nezmyselné spojovacie ohnivko, ktoré mi bude z vrecka ťahať zbytočné poplatky.“ V tomto bode už prechádzam do ostrejšieho útoku. Štandardné odmietanie, alebo oponovanie, na ktoré je inak broker pripravený a trénovaný, býva miernejšie.

Broker: „Ale my vám vieme poradiť a podať v správny čas správne informácie.“  Snaží sa nepriamo zdôvodniť poplatky v znamení hesla: Dobrá rada stojí groš! Ale na to som zasa pripravený ja.

Ja: „Viete, ale ak si ja mám nechať v niečom radiť, tak ten, od koho si nechám radiť ma musí presvedčiť, že v danej oblasti sa vyzná, vie sa orientovať a rozumie sa problematike viac ako ja.“ To bolo ešte pomerne mierne, no broker už iste začína chápať, že to so mnou nedotiahne do zdarného konca. Je zneistený, nerozpráva už sebavedome ako na začiatku, vety seká, robí dlhšie pauzy. Začínajú mu dochádzať argumenty.

Broker: „No to je v poriadku, veď ale my tu máme analytikov, ktorí sa vyznajú a rozumejú a oni vám budú poskytovať informácie.“ Tým priznáva, že sám sa ekonomike nerozumie a sťahuje sa kamsi do úzadia. Aby zachránil situáciu, dáva mi najavo, že  on mi túto možnosť chce len sprostredkovať.

Ja: „Fajn, ale keď práve potrebujem nejakú informáciu, tak viem, na koho sa v danej problematike môžem obrátiť a znovu k tomu nepotrebujem vás, ako nezmyselný medzičlánok“. Začína chápať, že ho považujem za zbytočného. Tu urobí chabý pokus o vylepšenie si reputácie, aby ma skúsil zaujať.

Broker: „Ale predsa aj ja vám viem ponúknuť priamo zaujímavú príležitosť, ktorú by ste mohli využiť ešte dnes...“ Pokračoval názvom nejakého nemeckého indexu, ktorý má rastúci trend. Má dojem, že informácia, ktorú dostal od nejakého analytika v rámci ranného mítingu ma ohúri. Pre mňa je to ale príležitosť zahájiť etapu útoku.

Ja: „Pán T..... aké máte vy vzdelanie?“ Je dobré zapamätať si meno z úvodu.  Možno sa spoliehal, že ho rýchlo zabudnem, ale tento krát som dával pozor. Oslovením som mu pripomenul, že nie je pre mňa anonym, čím som zvýšil jeho nepokoj a zneistil pozíciu. Ekonomické vzdelanie iste nemá, keďže robí telefonistu. Ak by sa pokúsil o klamstvo, mám v talóne kontrolnú otázku, na ktorú laik, ekonómie neznalý, nevie priamo zodpovedať. Tento krát ale nebolo treba.

Broker veľmi zneistene a podráždene, ale sám si vykoledoval: „Prepáčte, ale to je moja osobná vec!“

Ja: „Máte pravdu a tým ste ma presvedčili, že o ekonomike a obchode určite nemôžete vedieť viacej ako ja. A to je dôvod, prečo o vaše rady nestojím! Je to pre mňa rovnaké, ako keby niekto, kto horko ťažko ukončí osobitnú školu, mal snahu radiť nejakému vysokoškolákovi, ako úspešne ukončiť vysokú. A pri všetkej úcte, v oblasti financií a obchodu si nenechám radiť od nejakého smetiara!“

To už bola dosť silná káva. Ale má dôvod hanbiť sa za to, akú má školu? Iste, formálne vzdelanie nie je všetko a vysoká škola nie je patentom na rozum. Osobne mi nezáleží na tom, kto má aké vzdelanie. Ale ak sa chce niekto starať o moje peniaze, tak chcem vedieť, komu ich zverím. Mal možnosť obhájiť sa, mal možnosť povedať čokoľvek, čo by ma presvedčilo, ale žiaľ pre neho situáciu nezvládol.

Broker: „Viete čo, nebudem s vami strácať drahocenný čas!“

Ja: „Výborne, konečne ste  pochopili to, čo som vám povedal hneď na úvod!“ Ale to už asi nepočul, ozvalo sa len buchnutie telefónu.